S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. O niektorých z nich nám prišla porozprávať p. Júlia Ďuriačová.
Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze. Niektorí ľudia si zvyknú šupinu z kapra vkladať aj do peňaženky. Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb. Daný zvyk symbolizuje hojnosť v rodine po celý rok. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Cesnak nám má zabezpečiť zdravie po celý rok a med to, aby sme boli ,,ako med´´. Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu. Podľa tradície namočí matka strúčik cesnaku do medu a na čelách ostatných členov rodiny urobí krížik. Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Pokiaľ sa však na jabĺčku vytvorí krížik, rodinu postretne choroba alebo smrť. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. V niektorých slovenských rodinách prestierajú tanier navyše pre zosnulých členov rodiny. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred. Ak treba predsa len ešte niečo priniesť, vstať od stola by mal iný člen rodiny, nie matka.
Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Veriace rodiny si chodia do kostola pre Betlehemske svetlo, ktoré im na svieci horí. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba. Pred štedrou večerou sa zvyknú modliť aj rodiny, ktoré sa bežne nemodlia.